Pracovné polohy a pohybový priestor

Najčastejšie pracovné polohy sú sed a stoj, ale nemožno vylúčiť ani ostatné polohy ako je kľak, predklon, drep či ľah. Za základnú polohu človeka je považovaná aj chôdza. Z fyziologického hľadiska je sed energeticky menej náročný a dolné končatiny pri ňom nie sú trvalo zaťažené. Avšak ani trvalá práca v sede nie je vhodná.

Za všeobecne nevhodné alebo nesprávne pracovné polohy, ktoré treba vylúčiť alebo čo najviac obmedziť, sa považujú

·         trvalé státie na mieste bez pohybu

·         trvalý alebo častý predklon, t.j. viac ako 15 ohnutí v chrbte

·         úklon, hlboké ohyby alebo neprirodzené polohy tela v drepe

·         časté státie na jednej nohe (napr. ovládanie stroja jednostrannou nožnou pákou)

·         dlhodobá práca s natiahnutými alebo predpaženými pažami

Pohybový priestor

Je priestor, v ktorom je vykonávaná samotná pracovná činnosť. Priestor pre horné (manipulačné) aj dolné (pedipulačné) končatiny je vymedzený pomocou tzv. referenčného bodu – priesečník troch navzájom na seba kolmých rovín:

·         vodorovnou manipulačnou rovinou

·         zvislou rovinou preloženou osou tela (sagitálnou) kolmou k prednej hrane stroja či pracovného stola

·         zvislou rovinou (frontálnou) preloženou prednou hranou stroja či pracovného stola

Pre väčšinu činností je možné presne definovať manipulačnú rovinu a pre každú prácu jej optimálnu výšku. Pre všeobecné prípady je manipulačná rovina určená pre muža v sede 70 cm a v stoji 103 cm. Pre ženu je to v sede 65 cm a v stoji 95 cm.

Výška pracovného stola je totožná s výškou manipulačnej roviny iba vtedy, ak nie sú predmety, s ktorými pracovník manipuluje, vyššie ako 5 cm.

Pohybový priestor pre nohy (pedipulačný) a  nožné ovládače je vymedzený podľa tabuľky vpravo:

Riešeniu pracovného priestoru je nutné venovať veľkú pozornosť, pretože je tým do značnej miery ovplyvnený výkon aj zaťaženie pracovníka.